Valér Kováč sa do nášho tímu prednášateľov pridal iba nedávno. Má 40 rokov a žije na vidieku pri Košiciach. Okrem svojej práce sa venuje mnohým veciam a ako sám hovorí: „Robím to, čo ma baví…“ nuž a baví ho okrem iného napríklad aj vojenská história a všetko, čo sa týka vojenstva a vojenskej techniky.
Ako dlho už prednášaš PRAVDU O DROGÁCH?
Zhruba pol roka.
Ako si sa dostal do tímu? Čo ťa presvedčilo?
Poznám sa s predsedom združenia Slovensko bez drog Mišom Bučkom, ktorý ma oslovil, že hľadá prednášateľa pre východné Slovensko. A tak slovo dalo slovo, išiel som sa pozrieť na prednášky a hneď sa mi to zapáčilo.
Čo je Tvoja práca a ako sa ti ju darí skĺbiť s prácou prednášateľa v Slovensko bez drog?
Pracujem ako programátor. Je to pre mňa náročné hlavne z časového hľadiska. Keďže prednášky sú v mojom pracovnom čase, buď si ten čas nadrobím alebo si zoberiem neplatené voľno.
Ako ťa práca prednášateľa obohacuje?
Baví ma práca s ľuďmi. A keďže pracujem z domu tak mi to perfektne vynahradzuje niekedy nedostatočný kontakt s ľuďmi. Taktiež som rád, že môžem mladým poskytnúť zaujímavé informácie pre ich život. Na konci dňa je to dobrý pocit, že som niekomu pomohol zorientovať sa v téme drog a tým mu pomohol čeliť rozličným budúcim situáciám.
Čo je pre Teba ako prednášateľa najväčšia výzva?
Zosúladiť si pracovné aj súkromné veci s prednáškami tak, aby som nebol v časovom strese.
Ako prebiehajú Tvoje prednášky?
Prednášam podľa osnovy, ktorú máme danú, ale každá prednáška je iná. Deti a mladí určujú smer diskusie – podľa toho, na čo reagujú, o tom diskutujeme. Oni sú v tomto smere tvorcami obsahu prednášky. V zásade to prebieha tak, že sa ich hlavne pýtam a odpovede si dávajú sami. Oni totiž správne odpovede majú, ja im len pomáham pospájať si ich do logických súvislostí. Samozrejme, že im dopĺňam údaje, ktoré ešte nemajú, no v podstate, ak je dobre položená otázka, odpoveď príde sama.
Máš nejaký zábavný alebo kuriózny zážitok z prednášky, o ktorý by si sa mohol podeliť?
Raz som mal na prednáške veľmi vyrušujúceho a nezvládnuteľného žiaka. Keď som už nevedel, čo s ním, tak som mu kamarátsky, no dôrazne dohovoril, že takto to nepôjde a že je v jeho záujme nerušiť. Potom som ho jednoducho požiadal, aby si dal ruky za stoličku a nevyrušoval a ono to skutočne zabralo. Bol som sám prekvapený, že to tak dobre zafungovalo. Všetko je len o správnej komunikácii.
Ako vnímaš dnešnú mládež – žiakov, ktorým prednášaš? V čom vidíš ich silu a prednosti?
Vnímam ich ako ľudí, ktorí ešte len spoznávajú svet a niekedy potrebujú pomôcť zorientovať sa. Častokrát sú to vnímaví mladí ľudia, ktorí radi spoznávajú nové veci, resp. hľadajú odpovede na svoje otázky a sú ochotní o veciach diskutovať.
Čo robíš vo voľnom čase, keď práve neprednášaš?
Rôzna iná dobrovoľnícka činnosť. Športové aktivity, bicykel, turistika, športová streľba, práce okolo domu 😊 Som aj členom klubu vojenskej histórie, kde sa zaoberáme kultúrno-spoločenskou činnosťou so zameraním na udalosti druhej svetovej vojny na našom území.
ĎAKUJEM PEKNE ZA ROZHOVOR A VEĽA ŠŤASTIA NA PREDNÁŠKACH!
Najnovšie komentáre