Na moju prvú skúsenosť s liekmi si spomínam ešte z čias na vysokej škole. Mala som dva týždne pred štátnicami a absolvovala som laserovú operáciu oboch očí. V tej dobe laserové operácie robila iba jedna očná klinika a celý tento zákrok bol ešte len v plienkach. Lieky od bolesti som nedostala, zaostriť na skriptá nebolo možné a noci som trávila pozeraním do stropu.

Moje kroky viedli k obvodnej lekárke. Akákoľvek pomoc bola vítaná. Po krátkom rozhovore doktorka bez váhania otvorila šuplík a vytiahla Stilnox (Zolpidem). V ruke som stískala celé plato. „S týmto liekom budete spať osem hodín.“ Poučila ma, ako sa liek užíva a spokojná som odišla domov. V tej dobe som vôbec nepátrala, čo je to za liek a čo spôsobuje. Užívala som pár tabliet a úspešne som zvládla štátnice. Mala som 23 rokov.

Ďalších šesť rokov som pohodlne a relatívne šťastne žila bez akýchkoľvek návykových látok. Po tomto období som po liekoch siahala sporadicky. Nikdy som do lietadla nesadla bez užitia liekov na spanie (hypnotík), najmä pokiaľ som letela cez viacero časových pásiem. Pri letoch nad päť hodín som sa mylne domnievala, že ich bez liekov nezvládnem.

Pravidelným užívateľom návykových liekov som sa stala po absolvovaní poslednej odvykacej liečby od alkoholu. Kým som na túto liečbu išla, užívanie liekov som  mala pod kontrolou a vedela som ich bez akýchkoľvek problémov vysadiť a liečbu ukončiť. Nedostavili sa žiadne abstinenčné príznaky. Ak si dobre spomínam, možno len krátkodobá nepohoda. Lieky som brala tak, ako mi boli predpísané a maximálne tri týždne.

Týždeň pred ukončením PAL (protialkoholická liečba), som si objednala 100 tabliet Zolpidemu a 50 tabliet Frontinu (alprazolam – benzodiazepín) od dodávateľa, ktorého som si jednoducho „vygooglila“ na internete. S týmto množstvom som počítala na pol roka. Celý týždeň na liečbe som mala povznesenú náladu. Myšlienka, že prídem domov a na pošte ma bude čakať balíček, ma robila veselou a šťastnou. Bludná ilúzia.

Moje myslenie som si ospravedlňovala tým, že budem abstinovať od alkoholu a lieky sú predsa lieky. Vždy lepšie ako vypiť fľašu vína.

Užívanie liekov som však veľmi rýchlo prestala mať pod kontrolou. Jednak si telo pamätalo, že už s nimi malo skúsenosť a zároveň si pýtalo každým dňom vyššiu a vyššiu dávku. Z jednej tablety ráno a jednej večer som sa za dva mesiace dopracovala na celé plato tabliet denne. Frontin som si dávkovala hneď vo chvíli, keď som pocítila akékoľvek nepohodlie.

V novej práci som mala po užití liekov síce energie na rozdávanie, ale zabúdala som mená aj najbližších kolegov. Tieto lieky spôsobujú obrovské okno – asi ako keď človek vypije fľašu tvrdého. Nevníma realitu, veľké problémy sú mu ľahostajné a rieši ich nesprávne a unáhlene. Človek pod vplyvom tohto typu liekov robí iracionálne rozhodnutia. Prácu, ktorú som v tej dobe vykonávala, by som s čistou hlavou nikdy nerobila. Ráno som nedokázala vstať bez toho, aby som ako prvé neužila hypnotikum. Paradoxne, pri nadužívaní hypnotík začnete postupom času trpieť nespavosťou. Spánok sa stáva veľmi plytkým a nekvalitným. Tak to bolo aj v mojom prípade. Za noc som sa aj päťkrát zobudila s jediným cieľom – dať si ďalšiu tabletku. Šoférovanie v takomto stave nebolo možné a tak som stala pravidelným zákazníkom taxi služby. Jedla som jedenkrát denne, na obed, aj to nasilu. Nemala som pocit hladu a váha mi každým dňom klesala.

Tak ako pri užívaní alkoholu, všetko sa vám začne rúcať. Nemala som prehľad o financiách, okrem liekov som zarobené peniaze míňala na nezmyslené veci. Raz v noci som si pod vplyvom liekov kúpila letenku a pobyt  v päť-hviezdičkovom hoteli do Rejkaviku. Ráno mi pri pohľade na bankový účet mi prišlo nevoľno. Všetko som stornovala. Vrátilo sa mi minimum peňazí. To je len smietka z bláznivých rozhodnutí, ktoré som nadopovaná liekmi spravila. V jednom roku som na lieky minula tisíce eur, celkovo môžeme hovoriť o sume osemtisíc euro. Mala som úplne zatemnený mozog. Nič ma nezaujímalo viac, ako kedy si dám ďalšiu tabletku a kedy si ich opäť objednám. Prestala som sa venovať športu, koníčkom a zmyslom života sa stalo zháňanie tabletiek. A samozrejme práca, ktorú som nenávidela, no bez nej by som si ich nemohla dovoliť.

Akonáhle mi začali lieky dochádzať, chytala ma neskutočná panika. Dospelo to do štádia, že som si musela brávať dovolenku, keď meškala čo i len deň pošta a ja som mala v kabelke posledné dva Frontiny.  Tak ako som bola otrokom alkoholu, som sa veľmi rýchlo stala otrokom liekov.

Po necelom roku tohto kolotoča mi prišlo predvolanie od národnej kriminálnej agentúry. Ako svedok. Oblial ma pot. V tej dobe som lieky už vysádzala sama. Musela som čeliť abstinenčným príznakom zo znižovania dávky a zároveň som netušila, čo ma čaká.

Lieky mi chodili od dodávateľov na dobierku. Takto boli ľahko vystopovateľní. Ako svedok som bola vypovedať za účasti advokáta. Takých ako ja, tam bolo len v ten deň ďalších pätnásť. Odovzdala som všetky kontakty na dodávateľov. Za pár dní som sa dočítala, že v Košiciach obvinili bývalú zdravotnú sestru, ktorá falšovala recepty a lieky posielala na dobierku. Dodnes neviem, či to bol dodávateľ, od ktorého som si lieky objednávala, keďže sa menom nikdy nepredstavujú. Košice sú „srdce“ machinácií s liekmi a ich distribúcie. Drvivá väčšina liekov totiž prúdi z Ukrajiny.

Lieky som začala postupne vysádzať sama. Pátrala som po všetkých možných informáciách ako to bezpečne zvládnuť. V tej dobe som ich však už nemala dosť na to, aby to bezpečné bolo.

Posledný deň som zobrala dva Frontiny – 3 mg a štyri hypnotiká. Deň som strávila relatívne pokojne aj keď som netušila, čo ma čaká.

Abstinenčné príznaky po vysadení liekov sa dostavia do 24 hodín od užitia poslednej dávky. Rozlišuje sa malý a veľký abstinenčný syndróm. Medzi malý abstinenčný syndróm patrí najmä zvracanie, závraty, tremens, búšenie srdca ako aj problémy so spánkom. Veľký abstinenčný syndróm je charakterizovaný epileptickými záchvatmi, delíriom, kolapsom až úmrtím.

Pri dávke akú som užívala ja, mi podľa anglickej štúdie hrozil veľký abstinenčný syndróm. V ten večer som sa snažila myslieť pozitívne. Nahovárala som si, že som už predsa v živote zvládla horšie veci.

Nedarilo sa mi zaspať, až niekedy okolo polnoci aj to veľmi plytkým spánkom. Nad ránom som sa strhla na príšerný smäd. Prudko som sa postavila a zacítila neuveriteľnú bolesť v krížoch. Prešla som do kúpeľne, zohla sa nad umývadlo a viac si nepamätám. Spadla som na parkety a udrela si silno hlavu a rameno. Stena a podlaha boli krvavé. Stratila som vedomie. To bolo asi 20 hodín od užitia posledného lieku.

Našťastie bol v dome ďalší člen rodiny, ktorý mi pomohol, inak by som tieto riadky už asi nepísala.

Nasledujúce dni som fyzicky trpela. Odvykanie od návykových liekov doslova bolí!

Vonkajšie žalúzie som mala zatiahnuté tak, aby v dome bola tma ako v noci. Slnko mi vypaľovalo zreničky. Vadilo mi svetlo, akýkoľvek zvuk, nevedela som sa na nič sústrediť. Ako keby som odišla zo svojho vlastného tela. Bola som odtrhnutá od reality a a celé dni som sa tupo pozerala na jeden a ten istý bod. Buď som vracala, alebo mala hnačky. Všade mi vyrážali nervové zakončenia, tŕpli mi pery, prsty, päta na nohe, boleli ma všetky kosti a svaly.

Celý mesiac som bola zavretá v dome. Vyšla som maximálne na záhradu. Extrémne som schudla. Jediné, čo moje telo vedelo prijať, bola tekutá strava pre seniorov z lekárne.

Po prekonaní tohto obdobia som začala cítiť úľavu a pomaly začala vychádzať von. Zaprisahala som sa, že po benzodiazepínoch nikdy viac nesiahnem. Vysadenie benzodiazepínov sa prirovnáva k vysadeniu od heroínu. A to už je silá káva.

Som presvedčená, že užitie jednej tabletky BZD (benzodiazepíny) by ma hneď vrátilo do temného života naspäť. Do života, v ktorom už hlavnú rolu nechcem hrať.

Dnes som pol roka čistá od benzodiazepínov a dva mesiace od hypnotík. Mám naspäť to jediné, na čo sa človek v živote môže spoľahnúť. Seba.

Lea

Úvodná fotografia: www.unsplash.com