Michal, ty si predsedom združenia Slovensko bez drog. Čo ťa pritiahlo k tejto aktivite?
Niekedy na jar v roku 2012 mi zavolal kamarát a povedal mi o tom, čo robí (drogovú prevenciu na školách). Spýtal sa ma, či by som mu s tým nevedel nejako pomôcť. A keďže sa mi projekt páčil, vedel som si na aktivitu vytvoriť čas a zapojil som sa.
Osobne stále chodíš na školy a prednášaš – čo je na prednášaní PRAVDY O DROGÁCH najťažšie a naopak najkrajšie?
Najťažšie bolo na začiatku „nepoučovať“ žiakov a študentov a nemať nepríjemný pocit, keď občas na prednáške nejaký študent/žiak tvrdil, že drogy sú super a že marihuana je prírodná látka, rastlina a preto je neškodná. Postupne, s narastajúcim počtom prednášok, som si vždy viac a viac uvedomoval, že tieto názory a postoje sú často „pózy“, ktoré títo mladí ľudia získali od „kamarátov“ a tým že ich komunikujú „testujú“, či je to pravda. A samozrejme, v tomto veku sa mladí ľudia snažia, tak ako všetci, byť sami sebou, mať vlastný, iný názor. Samozrejme, boli aj takí, ktorí už mali vlastné skúsenosti a buď drogy užívali alebo predávali alebo oboje. Vtedy boli tieto ich postoje a názory prvoplánové, potrebovali v triede vzbudiť dojem, že „oni to vedia najlepšie“ a prilákať k drogám aj spolužiakov. A vtedy si človek musí povedať, že je tam pre tých ostatných, pre tých, ktorí ešte „nemusia“ drogy obhajovať a takých je našťastie v každej triede väčšina.
No a najkrajšie je, keď vnímam, ako si študenti počas prednášky uvedomujú súvislosti, ako im postupne dochádza to, do akej hry ich chce okolie dostať (díleri, užívatelia, reklamy,,…) a ako potom na konci prednášky vidím v ich očiach a počujem z ich úst ich vlastné rozhodnutie, že drogy k životu nepotrebujú a nikdy potrebovať nebudú.
Mal si ty niekedy osobnú skúsenosť s drogami v mladosti alebo dospelosti?
Mal, s tými legálnymi. Ako väčšina mladých, aj ja som pil alkohol a o niečo neskôr, keď som mal bolesti chrbta, som užíval lieky proti bolesti. Nebol som závislý, ale mám dosť skúseností, aby som vedel povedať, že ani alkohol ani lieky proti bolesti situácie a problémy nikdy nevyriešili. Len ich presunuli na neskôr a pridali k nim ďalšie, keďže pod vplyvom alkoholu a liekov proti bolesti som nemal veci pod úplnou kontrolou a robil som veci, ktoré som neskôr musel riešiť…
Ako to vyzeralo s drogami – legálnymi aj nelegálnymi – v spoločnosti v čase tvojho dospievania?
Alkohol a cigarety boli úplne bežné. Sem tam niekto skúšal aj nejaké lieky v kombinácii s alkoholom (rohypnol, či ako sa to volalo). Ale mňa sa to vtedy veľmi netýkalo. Veľa som športoval, chodil som do športovej školy a na športové gymnázium. Keď som potom so športom prestal, na vysokej škole, tam to už bolo iné. Ale nakoniec som si uvedomil, že drogy, legálne či nelegálne, k tomu aby som bol štastný a spokojný vôbec nepotrebujem.
Odkiaľ si sa dozvedal o drogách?
Všade okolo mňa – od kamarátov, z reklamy na alkohol a lieky, z filmov (hrdinovia často na niečom fičia), keď som bol menší tak od dospelých v mojom okolí (pili a fajčili) atď. Drogová kultúra je žiaľ súčasťou dnešnej spoločnosti. My sa snažíme o to, aby si mladí dospievajúci uvedomili, že drogy, legálne alebo nelegálne, nie sú priorodzená súčasť života a že to niekto, kto v skutočnosti sleduje iba svoje vlastné ciele, tento dojem vytvára a prezentuje drogy ako „niečo bežné“, „úplne normálne“.
Stretol si sa ako mladý človek s drogovou prevenciou? Akou? Aký mala na teba vplyv?
Nestretol, resp. si to nepamätám. Ale mňa drogy nikdy nelákali, mal som rád pocit, keď som bol sám sebou a keď som mal veci pod svojou kontrolou.
Hovorili s tebou rodičia o drogách?
Ani to si veľmi nepamätám, ale viem, že som nesúhlasil s tým, že moja mama fajčila. Myslím, že som jej to hovorieval dosť často a občas som jej aj skrýval cigarety (alebo som aspoň chcel).
Máš 2 dospelé dcéry – zažil si situáciu, že mali skúsenosť s drogami ony?
Jasné. Skúsenosť s drogami mali obe. Minimálne s alkoholom. Veď som im dal dobrý príklad. Ale vyriešili si to samé pre seba a ani jedna k životu drogy (legálne ani nelegálne) nepotrebuje.
Rozprával si sa s nimi na tému drogy otvorene?
Áno, aj keď v čase keď som ešte pil, bolo len veľmi ťažké vysvetliť im prečo alkohol nie je dobrý…
Čo by si poradil rodičom, ktorých deti s nimi nechcú o drogách hovoriť?
Ak s nimi deti nechcú o niečom hovoriť (je jedno či sú to drogy alebo čokoľvek iné), jediná cesta je zistiť skutočnú príčinu toho, prečo majú deti strach/obavu o niečom hovoriť (zrejme majú nejakú zlú skúsenosť s tým, že niekedy niečo povedali a potom boli „potrestané“ či už slovne alebo fyzicky) a vyriešiť tento dôvod, túto zábranu detí otvorene komunikovať. Deti potrebujú mať pocit bezpečia, bez ohľadu na to, aká „zlá“ je informácia, ktorú rodičovi povedia. Potrebujú cítiť, že ich rodič má rád a že im pomôže za každých okolností. Nie, že im vynadá alebo že ich zbije. Ak niečo nerobia správne, potrebujú rozumieť tomu, prečo si to niekto myslí. Keď to pochopia, určite nebudú robiť veci naschvál nesprávne. A určite si žiadne dieťa nechce ublížiť alebo sa zabiť. Akurát často nerozumie tomu, že drogy presne k tomu vedú. Lenže, keď počúvajú a vidia čo sa deje okolo nich, nedáva im to zmysel a sú zmätené – vo filmoch vidia hrdinov na drogách, kamaráti húlia, rodičia pijú a fajčia… tak prečo by to potom nemohli robiť aj oni?
Čo je podľa teba kľúčom k tomu, aby sa drogový problém mládeže na Slovensku (ale aj celosvetovo) zredukoval?
Porozumenie slovu droga a toho, na čo a s akým účelom sú tieto látky vyrábané a distribuované. A mali by tomu rozumieť tak rodičia, ako učitelia, vlády a samozrejme aj deti.
Aké plány máš do budúcnosti so združením Slovensko bez drog?
Pokračovať v tom, čo sme robili doteraz. A umožniť viac a viac ľuďom porozumieť tomu, komu a načo drogy naozaj slúžia, aby mohli ľudia na základe tohto porozumenia urobiť vlastné rozhodnutie o tom, akú rolu budú v hre s drogami hrať. Drogy tu boli, sú a ešte veľmi dlho budú. Je to fakt. To ako s nimi naložíme a ako nás ovplyvnia je rozhodnutie každého jedného z nás.
Ďakujem za rozhovor.
Najnovšie komentáre