Colin Farrell: Tam, kde smerujeme pozornosť, je pravdepodobne miesto, kde sa ocitneme.

31. mája 1976 sa v írskom Dubline narodil Colin James Farrell. Spočiatku to vyzeralo, že sa po vzore svojho otca a strýka stane futbalistom, ale pod silným vplyvom svojej sestry Catherine, ktorá začala študovať herectvo, začal Colin sledovať filmy a tiež chodiť na hereckú školu. Futbalová kariéra teda zostala porazená kariérou hereckou. Na to, aby človek urobil kariéru vo filmovom priemysle, je potrebných veľa vecí. Jednou z nich je talent a toho má Colin Farrell na rozdávanie. Účinkoval napríklad vo filme Alexander veľký z roku 2004 a za rolu vo filme V Bruggách byl ocenený Zlatým glóbusom.

Pán Farrell, mení viera váš postoj k životu?
Viera je veľmi dôležitá. Je to ako keď idete na koni a chcete, aby zabočil doľava, pozriete sa najprv doľava a potom tým smerom nasmerujete koňa. Ako ľudské bytosti robíme to isté: tam, kde smerujeme pozornosť, je pravdepodobne miesto, kde sa ocitneme. A preto sú predstavivosť a príbehy veľmi dôležité, aby sme sa ocitali v oveľa skutočnejšej a osobnejšej realite.

Veríte v zázraky z rozprávok?
Verím vo všetko, človeče! Ľudský život je celý zázračný – so všetkými jeho tragédiami aj veľkoleposťou; fakt, že tu vôbec existujeme je zázrak. Ak sa zamyslíte nad tým, čo si to vyžaduje, aby vôbec vznikol život, je to neuveriteľné, ale my sa od toho až príliš ľahko vzďaľujeme.

Pretože sme plní obáv?
Áno, pretože sme pohltení existenčnými vecami, hypotékami, prácou, konkurenciou, vecami, autami, domami. Je krásne dať našej predstavivosti priestor sa znovu nadýchnuť a uvidieť vďaka tomu život ako niečo výnimočné a zázračné. A občas potrebujeme predstavivosť, aby to pre nás urobila – aby nás zobrala preč z nášho bezprostredného prostredia. Potom sa doňho môžeme vrátiť s darom, ktorý sme získali.

Súhlasili by ste s tým, že ľudia v menších dedinách nie sú až tak ovplyvnení týmito obavami?
Život tam je viac založený na vzájomnosti komunity a ľudia viac zdieľajú svoje životy. Nemajú to šťastie či nešťastie sa od seba čo najviac izolovať. Nehovorím, že túto voľbu niektorí neurobia, ale v meste majú ľudia tendenciu sústrediť sa viac na seba aj napriek tomu, že sú tam viac natlačení, fyzicky bližšie k sebe.

Môžu byť viac anonymní… 
Ľudia v meste majú sklon sústreďovať sa na seba a svoje potreby, zatiaľ čo v malých dedinách – a to nechcem paušalizovať – si ľudia viac zdieľajú príbehy, skúsenosti, žiaľ ale aj oslavy. Napríklad podpora niektorých lokálnych futbalových tímov v Írsku je neskutočná; je úžasná. Všetci sa zhromaždia v bare a oslavujú víťazstvo.

Keď už sme pri tých baroch, raz ste povedali, že ste sa naučili piť a zároveň vykonávať svoju prácu herca…
Hej, hej, to bolo fakt šialené. Ale v tom čase som bol príliš opitý a príliš hyperaktívny.

Pijete ešte vôbec?
Nie, už nemám vôbec túžbu to robiť. Mám obrovské šťastie, že už sa mi nechce ísť životom touto adrenalínovou jazdou, že to už nie je niečo, čo by mi v živote chýbalo.

Zmenil váš pohľad na veci fakt, že ste sa stali rodičom?
Ja si nemyslím, že rodičovstvo človeka mení. Samo osebe človeka nezmení. Sám som bol pevne rozhodnutý, že ma nezmení.

Nie je veľa ľudí, ktorí by tu sedeli a tvrdili to isté…
Samotné rodičovstvo váš  život nezmení. Môžete ho použiť ako platformu pre zmenu, čo som ja nakoniec urobil. Po tom, čo som bol otcom tri roky, som si povedal: „Prečo, do pekla, tak trvám na tom, aby ma otcovstvo nezmenilo?“ Malo by zmeniť môj život. Je môj život taký skvelý, že by sa nemal meniť? Mám na mysli, môj osobný, vnútorný život. Tak som to pripustil a tak sa to stalo. Predtým som bol pevne rozhodnutý, že budem „cool otec“, ale nemal som syna, mal som akéhosi kamaráta – viete, také niečo. No a nakoniec som tú zmenu pripustil a bolo to úžasné!

Máte nejaké obavy, ktoré vám otcovstvo prináša?
Svet bol vždy veľmi nebezpečným miestom. Strach je nesmierne silný faktor a myslím si, že na to, aby sa strach nestal pre človeka ničivou silou, človek ho musí vziať na vedomie a nenechať ho dominovať nad životom. A ja urobím, čo bude v mojich silách, aby som svojho syna ochránil.

Prestali ste piť, vychovávate deti, pracujete. Ako si udržujete v živote rovnováhu?
Podarilo sa mi ju nadobudnúť veľmi dobre. Mám dom v Los Angeles a byt v Dubline, hoci tam trávime čas len trikrát do roka – na Vianoce dva týždne a potom sa snažím vziať nášho syna do Írska tak raz za rok, aby počul ten skvelý írsky prízvuk ešte od niekoho iného ako odo mňa 🙂. Napríklad aj toto dáva môjmu životu rovnováhu, ktorú potrebujem. Miesto, odkiaľ pochádzam jej pre mňa veľmi dôležité.

Stále sa vás drží váš imidž „zlého chlapca“. Je to niečo, s čím už nechcete byť spájaný?
Necítim sa byť spojený s ničím, čo s týka názorov ľudí. Tým nechcem povedať, že ma názory nezaujímajú, ale nespájam sa s nimi. Nesnažím sa od ničoho utiecť ani utiecť k niečomu…

Ani keď sa vám skritizujú film?
Asi to je sklamanie, ale so svojou prácou sa stotožňujem oveľa menej ako kedysi, takže ma tieto veci neovplyvňujú až tak ako v minulosti. Alexander ma takmer zabil! Samozrejme, relatívne. Vyšiel v čase, keď som si žil veľmi šťastný život a bola to tvrdá rana, niesol som to zle emočne a psychicky. Ideálne chce človek robiť filmy, alebo byť súčasťou príbehov, na ktoré ľudia reagujú. Filmy nerobím pre seba. Pre seba si píšem básne a tie nepíšem pre nikoho; píšem ich pre seba. Ale filmy sa robia, aby na ne ľudia chodili, aby ich rozosmiali, priviedli k zamysleniu nad sebou alebo svojím prostredím, aby ich zabavili. Takže v ideálnom prípade chcem, aby ľudia reagovali pozitívne.

Herci tvrdia, že odkedy majú deti, vyberajú si iné filmy.
Odteraz budem robiť len filmy s Pixarom… Nie, nemám konkrétne kritérium v súvislosti s tým, na čom budem pracovať. Keď čítam scénar a oslovuje ma, viem to hneď. Samozrejme, že človeka ovplyvňuje, v akej fáze života sa práve nachádza, možno dokonca aj to, v akej nálade to číta, ale príbeh ku mne buď prehovorí alebo nie.

A čo scenár spojený s veľkým honorárom?
Veľké honoráre mám rád; tie sú super. Taká myšlienka sa mi vôbec neprieči. Mám rád dobré akčné filmy, milujem predstavu chodenia do kina, takže ak nájdem niečo veľké, o čom si myslím, že to má potenciál dosiahnuť ciele, ktoré to má, urobím to. Ale iba za predpokladu, že sa mi to páči. Zdá sa, že v posledných rokoch tomuto kritériu zodpovedali skôr osobnejšie filmy.

 

Prevzaté a preložené z www.the-talks.com – INSPIRATIONAL CONVERSATIONS (inšpiratívne rozhovory). ROLEX hrdo podporuje „The Talks“, ktorá v neutíchajúcej snahe prináša inšpiratívne rozhovory s kreatívnymi ikonami našej doby.