Katka, Ty si nový člen tímu prednášateľov, čo ťa priviedlo do Slovenska bez drog? 
Áno, som v Slovensku bez drog asi 2mesiace. Moja kamarátka „bonzla“ šéfovi združenia Michalovi, že som sa prisťahovala z ČR späť na Slovensko a že by som sa mohla „hodiť“ ????. Oslovil ma a ja som mala hneď jasno. Tak nejako som vždy vnímala, že drogy sú zlo a chcela by som s tým niečo robiť. A prišlo mi do cesty Slovensko bez drog. Ideálna kombinácia ????.

Tvoj región jej stredné Slovensko – odkiaľ presne pochádzaš? 
No, úplne presne z východu Slovenska, z Humenného. Po strednej škole som odišla na vysokú školu do Prahy a v ČR som strávila ďalších 16 rokov. A keďže život je zmena, veci sa akosi poskladali tak, že som sa v septembri 2020 presťahovala do Banskej Bystrice a zatiaľ som stále tam ????.

Prednášanie nie je tvoja práca na plný úväzok, čomu sa venuješ po pracovnej stránke? 
Som detská doktorka. Mám vyštudovanú medicínu na UK v Prahe a za sebou 10-ročnú prax. Neskutočne krásna záležitosť. Mám ale asi rada výzvy, pretože ma to vždy ťahalo aj niekam inam. Po 10 rokoch, keď bolo všetko v tom najlepšom bode, som si povedala, že chcem skúsiť niečo úplne, ale úplne iné. A tak som sa presťahovala na Slovensko a pracujem ako personalistka a šéfka obchodu vo firme, ktorá sa venuje obnovenej IT technike. So svojou prácou lekárky som ale stále v kontakte, pretože je okolo mňa veľa známych s deťmi a tak im aspoň môžem pomáhať.

Ako sa ti darí skĺbiť čas na prednášanie a čas na prácu? 
Je pravda, že byť v ordinácii, čas by nebol. V súčasnej práci si musím presne naplánovať čas. Ale majiteľ firmy, s ktorou momentálne spolupracujem, projektu Slovensko bez drog našťastie fandí a dáva mi v koordinácii svojej práce pomernú voľnosť. Samozrejme, ja k tomu pristupujem zodpovedne a musím si čas rozdeliť tak, aby som všetko stíhala a plnila si svoje pracovné povinnosti.

Čo tebe osobne prináša práca prednášateľa v Slovensku bez drog
Radosť. Keď som bola na základnej škole, robila som na biologickú olympiádu – prácu o drogách. Až keď som sa začala školiť ako prednášateľ v Slovensko bez drog, pochopila som, aká nemožná bola. Veľa teórie, chemických vzorcov… . Vlastne som tomu vôbec nerozumela, len to znelo dôležito. Keď som prechádzala školením prednášateľa v Slovensko bez drog, bola som nadšená. Tá ľahkosť porozumenia, jednoduchosť, priamosť. Zbožňujem tento projekt. Hovorí jazykom mladých ľudí a netlačí im chemické vzorce a zoznam drog, ktoré poznáme, ktorý nekončí vetou, že drogy nie sú dobré. Naopak, dáva im porozumenie. Vyzýva ich k tomu, aby videli svoje vlastné pozorovania ako dôležité, aby vnímali svet okolo seba a vyhodnocovali. Veľmi jednoducho vysvetľuje, čo sa deje s telom a čo s mysľou, a že oni sú hodnotné bytosti a celý život majú pred sebou. To ma na tejto práci nesmierne baví. Ukazovať mladým ľuďom, akí hodnotní sú a čo všetko majú pred sebou. Droga, ich v tom môže zabrzdiť alebo zastaviť. Ja mám normálne zimomriavky, keď na to myslím práve teraz ????????????.

Už máš za sebou niekoľko prednášok s úžasným ohlasom zo strany žiakov aj učiteľov – čo vnímaš ako kľúč k úspešnej prednáške PRAVDA O DROGÁCH?
Jej, ďakujem ????. Teší ma, že sú na moje prednášky dobré ohlasy. Je to ale zásluha tohto projektu a mojich školiteľov, ktorí mi ukázali, že táto téma sa dá prednášať s absolútnou ľahkosťou. Celý projekt SBD je neskutočne krásne zorganizovaný a stoja za ním pre mňa úžasní ľudia. Na mne bolo už len pochopiť, rozumieť a veriť tomu, čo hovorím. Veľmi verím v to, že spolu môžeme zlepšiť povedomie o drogách na Slovensku. Len tým, že ľudia budú chápať, skutočne rozumieť, sa môžu správne rozhodnúť. 

Si alebo bola si trémista? Ako tento stav prekonávaš alebo si prekonala? 
Asi áno, teda určite áno. Ale od mala som vystavovaná takýmto situáciám. Myslím prednášaniu, príhovorom, vystúpeniam. Ale je to skôr pocit zodpovednosti za to, aby to bolo dobré. Vždy som v tom mala veľkú zodpovednosť a chcela som robiť veci úplne skvele ????. V určitom bode som pochopila, že ak robím, to čomu verím, a pripravovala som sa na to zodpovedne a rozumiem tomu, nemám sa čoho báť. Uvedomila som si, že nemusím vedieť na všetko odpoveď a nie je hanba priznať, že neviem. Napríklad žiaci a študenti, s ktorými robím besedy PRAVDA O DROGÁCH, často poznajú oveľa viac názvov drog ako ja. A to je v poriadku, naučím sa niečo od nich. Toto som sa naučila v ordinácii. Myslím, že veľa doktorov má pocit, že nesmie priznať, že nevie. Ale nikto nevie všetko. My sme dokonca mali s maminkami na ambulancii nastavené veci tak, že mi dávali vedieť novinky, ktoré sa naučili, napríklad skúšaním a používaním vecí. Dnes je toľko rôznych vecí, ktoré nemám šancu vyskúšať ja osobne. A keď som zhodnotila, že by to bolo prínosom pre niekoho iného, použila som to. A ako sa vraví, viac hláv, viac rozumu. Fungovalo to perfektne. 

Čo je pre teba pri prednášaní najväčšou výzvou a naopak, čo ti ide tak akosi prirodzene „od ruky“? 
Najväčšia výzva je niekedy stihnúť všetko včas ????. A od ruky ide to, v čom má človek dril. Prednášanie ma baví a teší ma, keď baví aj tých na druhej strane.

Mala si ty sama nejakú drogovú minulosť? 
Nie. Tato nám so sestrou dal ochutnať všetky druhy alkoholu, aby sme ho vedeli rozoznať, keď nám niekto do pitia niečo naleje, keď ideme von. Alkohol bol u nás doma takou normálnou súčasťou spoločenského života. Ale svojich rodičov som nikdy opitých nevidela. Dokonca si presne pamätám, keď mi tato hovoril historku, ako videl na námestí chlapa, ktorý si prehodil opité dievča cez rameno a vliekol ju domov. A presne si pamätám tu myšlienku, ako som sa rozhodla, že mne sa toto nikdy nestane. A tak bolo. Pripitá som bola raz v živote na vysokej škole, ale inak vôbec nepijem. Nikdy som nefajčila a žiadne iné drogy som nikdy v žiadnej forme neskúšala.  

Mala si drogovo závislého človeka vo svojom blízkom okolí? Ak áno, ako ťa táto skúsenosť ovplyvnila? 
Pár spolužiakov so strednej školy začalo hlavne na výške s trávou. A bol tak vidieť fakt jasný úpadok. Spomalenie komunikácie atď. Alkohol bol samozrejme veľmi častý a priznám sa, nikdy som nerozumela, prečo dospelý človek, ktorý by už mal premýšľať a mať nad sebou kontrolu, sa dokáže opiť tak, že robí veci, za ktoré sa druhý deň ospravedlňuje a hanbí. Viem, že to ma viedlo k rozhodnutiu, že chcem mať vždy čistú hlavu a byť schopná sa rozhodovať sama za seba. 

Akú drogovú prevenciu si zažila v čase svojho dospievania?
Skoro žiadnu. A ani neviem, či sme na to nejakú prednášku niekedy mali. Ak áno, tak si na ňu nespomínam. Počas strednej školy som sa dostala na tábor, kde boli aj drogovo závislí na odvykačke. Už teda v tom lepšom štádiu. Samozrejme to bolo organizované a delené. Viem, že ma to veľmi zaujímalo a prekvapovalo, že vyzerali úplne v pohode, tak ako ja alebo ktokoľvek iný…  A tak som sa zamýšľala nad tým, prečo sa to stalo práve im? Pamätám si, ako som to nechápala.

Hovorili s tebou rodičia o drogách?
Keď som raz na strednej škole prišla absolútne zafajčená domov (sedeli sme v zafajčenej reštaurácii s kamarátmi), vyvešala som veci na balkón a naši nič. Spýtala som sa ich, či mi ani nič nepovedia. Či ich nenapadlo, že som fajčila ja. Otec mi na to povedal len toľko, že verí, že som dostatočne múdra na to, že ak som náhodou začala, tak aj rýchlo skončím ????. Tiež, ako som už spomínala, tato sa postaral o to, aby sme rozpoznali alkohol, ale nikdy nám nič nezakazovali. Ale ani o tom nejako moc nerozprávali. Oni sami pili len príležitostne, nefajčili, išli nám príkladom a postarali sa o to, aby sme mali milión krúžkov, na ktoré sme chodili. Myslím, že to bola asi najlepšia prevencia. Nebol čas nudiť sa a šli nám príkladom ????.

Čo robíš, keď práve neprednášaš alebo nepracuješ? Máš obľúbené aktivity, ktorým sa venuješ? 
Teraz takého času veľa nie je ????. Keď nebolo toto pandemické obdobie, veľa som tancovala. Zbožňujem salsu, jej energiu, radosť ????. A teraz ak mám čas, hlavne cez víkendy, tak študujem – sebavzdelávam sa. To ma fakt baví.

Ak by si mala možnosť jednou vetou vyjadriť svoj životný postoj, aká veta by to bola? 
Vždy sa mi páčila veta: Nesťažuj sa na veci, ktoré si dopustil, a keď, tak ich zmeň.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa šťastia a nadšených žiakov a študentov na prednáškach.
Ďakujem a ďakujem Slovensku bez drog, že vznikol taký úžasný program, ktorého môžem byť súčasťou ????.