Poznáte i vy takých ľudí, ktorí sa tak nejako „smejú celým telom“? Náš nový prednášateľ v Slovensko bez drog – Daniel Rusinko – je presne ten človek. V jeho blízkosti musíte mať radi život, aj keby ste náhodou nechceli! Daniel je úspešným riaditeľom centra pre zlepšovanie ľudských schopností, otcom, manželom, skvelým kamarátom a v Slovensko bez drog bude pôsobiť v Prešovskom kraji. Milé deti a pedagógovia – na jeho prednáškach sa tešte na prívalovú vlnu pozitívnej energie 🙂.

Daniel, čo teba prilákalo k úlohe prednášateľa pre Slovensko bez drog?
Pred dvadsiatimi rokmi som aktívne prednášal na školách o škodlivých účinkoch drog pre viac ako 3 000 detí 2. stupňa na ZŠ.
Nuž a na konci tejto zimy sme sa spoločne s Michalom, šéfom združenia Slovensko bez drog, vydali na skialpový výstup v Jasnej. Jednou z tém bolo Slovensko bez drog. Michal mi rozprával o tom, čo Slovensko bez drog robí, ako to vyzerá na prednáškach a tiež spomenul, že v Prešovskom kraji chýba prednášateľ. V tej chvíli sa vo mne opätovne rozhorela vášeň niečo s tým urobiť. Dnešné deti predstavujú budúcnosť, sú to budúci lídri, umelci, doktori, pracovníci. A sú vystavené obrovskému informačnému tlaku z každej strany. Pozlátko sociálnych médií, neskutočná rýchlosť komunikačných línií, cynickosť komerčného sveta, ignorancia farmabiznisu, arogancia a stupidita médií, ktoré bez zábran chrlia reklamu na drogy (alkohol, lieky), to všetko je zdrojom neskutočného množstva falošných informácií, ktoré vedú k zvýšenému užívaniu liekov, alkoholu či tvrdých drog, ktoré zásadnou mierou otupujú schopnosti človeka. Veľmi si želám žiť v spoločnosti, ktorá prekvitá a prosperuje. Viem, že s tým dokážeme niečo urobiť, viem, že je v našich silách ochrániť naše deti, pomôcť im, aby sa vedeli správne rozhodovať pre lepšiu budúcnosť.

Zopár prednášok už máš za sebou – čo je na prednášaní PRAVDY O DROGÁCH pre teba osobne najťažšie a naopak najkrajšie?
Zaujímavá otázka. Dnešné deti sú iné, ako sme boli my. My sme trávili väčšinu času vonku rôznymi aktivitami, ktoré boli spojené s množstvom pohybu a živou komunikáciou. Boli sme otvorení svetu, hľadali sme vlastné výzvy. Neexistoval internet, TV s celodenným fimovým programom ani playstation. Dnešné deti trávia väčšinu času na obrazovkách. Ich život sa presunul do virtuálneho sveta. A to je asi tá najťažšia úloha, dokázať k nim preniknúť, pritiahnuť ich do reálneho sveta a dostať ich do stavu, že sú takpovediac „na príjme“.
No a najkrajšie je, keď sa mi to podarí. Keď pravda dostane nádej, keď je vnímaná s porozumením a má šancu prehovoriť do ich životov.

Ako na teba pôsobia žiaci na prednáškach?
Pravdupovediac som veľmi prekvapený mierou nezáujmu o život a mierou “nekomunikácie” u detí. Zdá sa, akoby boli vtiahnuté do virtuálneho sveta natoľko, že nemajú vlastné ciele. A s tým je všetko zle. Akoby boli odrazom sveta “je mi to jedno”.  FB, IG je svet bez zodpovednosti, ktorý sa dá kedykoľvek vypnúť jedným klikom, no zároveň je v ňom ohromné množstvo zaujímavých vecí. Dalo by sa povedať, že v porovnaní s deťmi spred dvadsiatich rokov v nich chýba život.

Už si dostal na prednáške otázku, ktorá ťa takpovediac „vykoľajila“?
Zatiaľ nie 😉

Ako to vyzeralo s drogami – legálnymi aj nelegálnymi – v spoločnosti v čase tvojho dospievania.
Lieky boli vždy súčasťou života. Pamätám si, že moja babka mávala silné migrény a stala sa doslova fyzicky závislá na Alnagone, čo je predchodca Ibalginu. Vnímal som bežnú prítomnosť alkoholu, avšak nestretol som sa s tvrdými drogami. O antidepresívach som napríklad v tom čase ani netušil, zatiaľ čo v dnešnej dobe patria medzi najnebezpečnejšie drogy. Reklama na lieky proti bolesti neexistovala, rovnako na alkohol. A neexistoval internet, nedalo sa googliť. Nikto nám nepodsúval falošné údaje. Ak sme ich mali, tak sa v drvivej väčšine šírili hovoreným slovom.

Máš už dospelé deti – zažil si situáciu, že mali skúsenosť s drogami?
Snažím sa dávať svojim deťom dobrý príklad. Alkohol nepijem. Lieky proti bolesti neužívam. Odovzdávam deťom vedomosť, že bolesť je len vnem, že niečo s telom nie je v poriadku a riešením je snažiť sa prísť veci na koreň a nie “vypínať” vnemy nejakými tabletkami. Tiež ich smerujem k tomu, aby mali vlastné ciele. Dalo by sa povedať, že človek bez cieľa odovzdal svoj život do rúk osudu a nemá ho pod svojou kontrolou.
Dcéra robila vrcholovo modernú gymnastiku. Mávala päť-šesť trojhodinových tréningov za týždeň. So školou nebol žiaden problém. Zdravotné problémy však ukončili jej kariéru gymnastky vo veku 15 rokov. Zrazu mala príliš veľa “voľného” času, skôr by sa dalo povedať príliš veľa času bez účelu. Po škole neriešila tréning a úlohy, ale snažila sa nájsť si miesto medzi rovesníkmi, ktorí nemali ciele. Narazila na problém, keď sa snažila prispôsobiť. Nanešťastie to, že je niečo bežné neznamená, že to je aj normálne. A po škole začala chodievať do vychýreného baru, kde sa stretávali študenti. Tak sa dostala k alkoholu. Pila Absint spolu s energeťákom. Prišiel som na to úplne náhodou. Našťastie sa nám to podarilo zvládnuť a prestala tam chodiť. Neskôr sa tiež stretla s tvrdými drogami, keď sa dostala do jednej partie, ale nesiahla po nich a zvládla sa od tej skupiny oddeliť.

Rozprával si sa s nimi na tému drogy otvorene?
Áno, ale nie formou zákazov. Skôr sme sa snažili odovzdať im znalosti a nechali ich priamo pozorovať život. Znalosti podporené priamym pozorovaním sa v živote človeka pretavia v jeho osobnú istotu ohľadom toho, ako sa veci majú.

Čo je podľa teba kľúčom k tomu, aby sa drogový problém mládeže na Slovensku (ale aj celosvetovo) zredukoval?
Kľúč vidím vo viacerých rovinách, ktoré sa vzájomne dopĺňajú.
Tou prvou je vzdelávanie, pretože ak človek niečomu skutočne rozumie a dokáže to použiť, potom sa vie postarať o to, aby “bolo dobre”. Snažiť sa riešiť len tých, čo už sú drogovo závislí, je dopredu prehratý boj.
Tou druhou by mal byť prísny zákaz vysielať akúkoľvek reklamu na lieky, alkohol, antidepresíva či hazardné hry, ktorý by mal byť spojeným s prísnym zákazom predávať alkohol v potravinách. Tu sa opäť dostávame k tomu, že to, že je niečo bežné, neznamená, že to je normálne. Človek nemusí byť génius, aby pochopil deštruktívny vplyv, ktorý majú na spoločnosť médiá, ochotné, čisto kvôli finančnému zisku, degradovať spoločnosť šírením a propagovaním falošných informácií. Rovnako je to s deštruktívnym vplyvom dostupnosti drog vo voľnom predaji.

Aké sú tvoje plány v združení Slovensko bez drog?
Môj plán je prednášať každý týždeň počas celého školského roka a nájsť nových prednášteľov, aby sme dokázali odovzdávať Pravdu o drogách čo najväčšiemu možnému počtu detí v našom kraji.

Ďakujem krásne za rozhovor, Daniel.