Suve – S.loboda U.umenie V.edomie E.nergia – slovenský hip hopový spevák, ktorý má na svojom konte už niekoľko úspešných albumov. Umelec, ktorý neprináša len množstvo originálnych textov, ale aj inšpiratívny životný príbeh, podrobne zachytený v knihe PREMENA. Jeho posledný album PROMETHEUS je prívalom pozitívnej energie a „samých dobrých vecí“. 

Suve, v začiatkoch svojej speváckej kariéry si mal bližšie skôr k futbalovej lopte ako k mikrofónu, je to tak? Ako to bolo?
Áno, to je pravda. Od útleho detstva som sa venoval naplno futbalu. Prešiel som všetkými mládežníckymi družstvami v ŠK Slovan Bratislava, až napokon v dospelosti, sa to z futbalu postupne začalo preklápať k hudbe. Avšak prvé texty, nahrávky vznikali už na strednej škole či v dorasteneckej futbalovej kabíne. Pár kolegov z hip hop scény začínalo na tom istom mieste, v tej istej šatni. Máme spoločné začiatky. Takže cestou na tréning sme si často rapovali texty, ktoré sme si napísali v škole.

Vo svojej knihe PREMENA podrobne píšeš o fáze svojho života, keď boli drogy jeho bežnou súčasťou. Potom však nastal zlom, inak povedané prerod – kedy a ako k nemu prišlo?
Zlom síce evokuje niekoľko osudových dní, momentov, ale v skutočnosti prebiehal skôr dlhé mesiace, až roky. Nastávala postupná sebapremena. Tej predchádzalo hlboké vnútorné rozhodnutie, že chcem zmeniť svoj život. Bol som otvorený a pripravený. A keď je žiak pripravený, prichádza učiteľ. Tých učiteľov bolo mnoho a v rôznych formách. Od inšpiratívnych osobností, cez podnetné knihy, filmy, dokumenty, zvieratá, ľudia, ktorými som bol obklopený. Skrátka začali mi do života chodiť isté znamenia, vodidlá a ja som ich len s dôverou nasledoval. Vyústilo to v kompletnú premenu žitia i tvorby. Na všetkých úrovniach, v každej oblasti. A presne ako si spomínala, detailne o to píšem vo svojej knihe PREMENA. Tá odkrýva podrobný prierez tejto mojej cesty.

Aká bola tvoje cesta k drogám – čo bol prvý moment, keď si vôbec súhlasil s tým, že vyskúšaš a prečo si pokračoval?
Asi je na mieste si zadefinovať množinu drogy, či tam náhodou nespadá i alkohol 🙂 Viedol som totiž už veľa filozofických debát na túto tému – o návykovosti látok – akýchkoľvek, alebo dokonca aj o návykovosti ako takej, takže dalo by sa to rozviesť. Ale zostanem u „klasických“ látok, ktoré sa snaží pokrývať legislatíva. Nikdy som špeciálne neskúmal svoj prvý kontakt s drogami, čiže nemám jednoznačnú odpoveď. Asi by som to zahrnul skôr do celkového životného štýlu onoho obdobia. Keďže som žil zhýralo, užívajúc si všetko, čo život ponúkal, a bez nejakého hlbšieho uvedomenia, tak drogy (tzv. víkendové) s tým išli ruka v ruke. Pohyboval som sa v prostredí, ktoré sa hemžilo „ponukou aj dopytom“. Takže bola len otázka času, kedy aj ja ochutnám. No a pokračovanie už bol len vlek udalostí, mnohokrát nekontrolovaných, ktoré síce prinášali blažené momenty, ale bohužiaľ aj neblahé následky.

Vnímal si tieto neblahé následky už vtedy? Aspoň na nejakej úrovni? Ako ich vnímaš dnes, v retrospektíve?
Rozhodne, hneď na druhý deň ráno. Aspoň v takomto krátkom časovom úseku prišla istá dávka sebareflexie, keď už nie okamžite. Bilo sa to vo mne, keďže pár hodín pred niečím ako depresiou, ktorú som práve prežíval, som bol práve naopak vo veľkej eufórii. Bol som z toho zmätený, rozpoltený. A to sa odzrkadlilo napríklad aj v mojej tvorbe. Rozhodol som sa našťastie, že to zmením. Nastalo hlboké a kľúčové životné rozhodnutie a s ním spojená pozitívna premena. Dnes to vnímam ako súčasť celkovej cesty učenia, na ktorej poznávam seba, prichádzam na to, čo je dôležité, na čom skutočne záleží. A to je práve žiť zdravo, v rovnováhe, prosperujúco a dlhodobo šťastne. Vidím to dnes ako lekciu so zdarným koncom.

Čo je podľa teba najdôležitejšie pre prekonanie závislosti či už od legálnych alebo nelegálnych drog?
V prvom rade pochopenie, úprimné uvedomenie si stavu svojej závislosti. Je potrebná obria dávka sebareflexie. Človek častokrát dostáva určitú spätnú väzbu zo svojho okolia, ale kým si to nepripustí k srdcu a nezačne sa pohrávať s myšlienkou, že „čo ak v tom naozaj idem“, tak to nikam nevedie. Musí sám chcieť vnímať celkové dopady – to, že z dlhodobého hľadiska sa sebapoškodzuje.
No a potom je dôležité zotrvať v procese odpútania sa zo spútania. Návyky (akékoľvek, ale obzvlášť toxické) sú ako drážky vyryté v našej mysli. Majú silu zovretia hada. Preto treba vynaložiť mimoriadne veľké úsilie, aby sa človek z tohto zovretia vymanil. Hrá proti nám sila zvyku, vyhĺbené dráhy, ktoré majú svoj odstredivý magnetizmus. My musíme tlačiť opačnou silou. Nachádzať niečo omnoho príťažlivejšie práve v stave „čistej mysle“. A tie pozitívne aspekty čistého vnímania nás budú časom lákať viac a viac. Výsledkom je radostný proces návratu, kedy sa človek teší zo stavu dlhodobej rovnováhy, prosperity a trvácneho šťastia. Návykové látky totiž človeka hádžu z extrému do extrému. Život je však o rovnováhe a všetko okolo nás je na tomto princípe postavené. Drogy nás z potrebnej rovnováhy vyhadzujú.

Rozprávali sa s tebou rodičia o drogách, alebo mal si možnosť dozvedieť sa niekde, čo ťa čaká, ak skúsiš?
V období, kedy som ja vyrastal, skoro vôbec.  Prevencia zo strany rodičov nebola, a v škole iba minimálna. Takže viac-menej to zostávalo na informáciách, ktoré som si sám dohľadal a na rozprávaní rovesníkov.

Dnes už si sám otcom – hovoríš s deťmi o drogách?
Dnes si už trúfam smelo vyhlásiť, že viem, akým spôsobom viesť s deťmi rozhovor na túto tému. Je dôležité s nimi udržovať otvorenú debatu. Komunikácia je základ a v tejto oblasti obzvlášť. Už roky chodím s vystúpeniami aj po školách, takže pred rodičovstvom som sa musel vžiť do tejto role a naladiť sa na komunikačný kanál detí.

Zmenilo ťa otcovstvo? Ako?
Práve otcovstvo bol zásadný prvok mojej transformácie, ale zároveň aj spustilo ďalší nový proces mojej premeny, akoby o oktávu vyššie. Upevnilo, ukotvilo vo mne hodnoty, ktoré som si predtým vytýčil. Začal som ich intenzívnejšie vnímať z hľadiska rodinného celku. To znamená napríklad: zodpovednosť – bola prítomná aj v minulosti, ale v rodičovstve už je rozšírená o viacej bytostí. Uvedomovanie si svojich činov som začal brať z väčšej perspektívy. Najvýraznejšia zmena nastala určite v seba-managemente, to jest v hospodárení s časom, energiou a peniazmi. Z pohľadu sólo umelca to bol najvýraznejší skok a obrovská výzva preformátovať dovtedajší spôsob žitia na úplne iný vesmír.

Srdečná vďaka za rozhovor a prajem tvojmu novému CD krásnu cestu životom!