Samo je najmladší člen nášho prednášateľského tímu a jeho región sú Košice. Sám je ešte študentom strednej školy, ale stal sa z neho plnohodnotný prednášateľ PRAVDY O DROGÁCH. Má rád umenie, ešte radšej búra predsudky a prednášanie protidrogových prednášok považuje za najviac napĺňajúcu prácu, akú kedy robil…
Čo ťa priviedlo k prednášaniu PRAVDY O DROGÁCH?
Všetko to pre mňa začalo pred približne rokom v jeden upršaný jarný podvečer. Prezeral som si na internete pracovné ponuky s cieľom nájsť si nejakú dlhodobejšiu brigádu, ktorá by sa dala vykonávať popri škole. Medzi záplavou ponúk ma zrazu zaujala jedna celkom nezvyčajná – na post protidrogového prednášateľa. „Mali ste niekedy skúsenosť s drogami alebo poznáte niekoho kto takúto skúsenosť mal?“ pýtal sa slogan pod pracovnou ponukou. Keďže som mal s drogami v tom čase veľmi čerstvé skúsenosti, rozhodol som sa, že odpoviem. Po pár kolách otázok a výberovom konaní som sa stal plnohodnotným prednášateľom pre Slovensko bez drog a môžem úprimne prehlásiť, že je to najlepšia a najviac naplňujúca práca, akú som kedy robil.
Si ešte študent – ako sa ti darí skĺbiť štúdium a prednášanie?
Osobne zastávam názor, že najväčším činiteľom ľudského rozvoja je človek sám a že vzdelávacie inštitúcie sú v tomto ohľade až na druhom mieste, kde plnia skôr úlohu usmerňovania a podpory. Samoštúdium bolo vždy mojou obľúbenou formou učenia sa, preto nemám problém vynechávať školu a zároveň sa stihnúť naučiť všetko, čo považujem za dôležité a potrebné. V dobe, v ktorej nás od poznania v kvantách rôznych oblastí delí doslova len pár kliknutí myšou, je podľa mňa naivné spoliehať sa na školu ako na hlavný zdroj informácií a vzdelania.
Čo bola pre teba na začiatku prednášania najväčšia výzva a čo je výzva teraz?
Zaujať a inšpirovať ľudí a odovzdať im v priebehu 45 minút niečo, čo s nimi zarezonuje a ukáže im drogovú problematiku v svetle, v ktorom ju doteraz nevideli. Toto bola pre mňa najväčšia a vlastne aj jediná výzva na mojej prvej prednáške a som presvedčený že to tak bude aj na poslednej.
Aké rozdiely v rámci prednášok vnímaš medzi žiakmi na základnej a strednej škole?
Vo všeobecnosti platí, že mladší žiaci, ktorí drogy poznajú len z rozprávania ich okolia a médií, berú veci ľahkovážnejšie, lebo drogy považujú za niečo vzdialené, čo je mimo ich sveta a dosahu. Sú hraví a komunikatívni a prednáška je pre nich zaujímavým spestrením bežného školského dňa. Od vekovej hranice 13-14 rokov nadobúdajú prednášky vážnejší rozmer. Deti v tomto veku už väčšinou majú prvé skúsenosti s ľahkými drogami a alkoholom a tak majú pocit, že prednáška sa ich priamo dotýka. Podobne je to aj so stredoškolákmi. Veľa záleží tiež aj od sociálneho pozadia a mesta, v ktorom sa škola nachádza – viackrát sa mi stalo, že niektorí žiaci druhého stupňa mali s drogami väčšie skúsenosti ako študenti stredných škôl.
Mnohí učitelia, ktorí zažili tvoju prednášku, boli nadšení tvojou otvorenosťou v súvislosti s tvojimi vlastnými skúsenosťami s drogami v minulosti. Bolo/je pre teba ľahké alebo ťažké „ísť takto s pravdou von“?
Čo sa týka mojich skúsenosti s drogami, nikdy som nemal problém o nich hovoriť, pretože ich nepovažujem za niečo, za čo by som sa mal hanbiť. Je pravda, že obdobie, keď som ich užíval, bolo jedno z najtemnejších a najťažších v mojom živote, ale ak by som si tým neprešiel, bol by som dnes úplne inou osobou a pravdepodobne by som ani nerobil tento rozhovor. Som rád, že sa mi podarilo vyrovnať sa zo svojou minulosťou a že vďaka Slovensku bez drog ju môžem využívať ako poučenie pre ostatných ľudí.
Zmenil sa nejako tvoj sociálny kontakt s tvojimi rovesníkmi, odkedy si sa stal prednášateľom PRAVDY O DROGÁCH? Ako?
Nezmenil, stále napríklad poznám mnoho mladých ľudí, ktorí majú s drogami problém, ale nie je v mojej kompetencii za nich tieto problémy riešiť. Samozrejme sa o tom s nimi vždy rád porozprávam a poskytnem im svoj pohľad na vec, ale konečné rozhodnutie so sebou niečo spraviť ostáva na nich. Nikdy som na nikoho netlačil a ani to nemám v pláne robiť. Zodpovednosť za svoj život si nesie každý sám a je dôležité, aby si to ľudia uvedomili.
Keď sme dali na našu FB stránku Tvoju fotku, ako prednášaš a nadšenú reakciu jednej pedagogičky, vyvolalo to ďalšie nadšené reakcie – ako si vysvetľuješ toto nadšenie, ktoré očividne dokážeš vyvolať? 🙂
Myslím, že ľudia majú radosť z toho že vidia niekoho, koho by čakali skôr na opačnom konci spoločenského spektra, ako sa venuje takejto činnosti. Som rád že pomáham búrať predsudky o ľuďoch s dredmi, piercingmi a určitým štýlom obliekania. Teší ma, že moje prednášky majú okrem informatívnej roviny aj tento ďalší rozmer, ktorí ľudom otvára mysle a robí ich viac tolerantnými a chápavými k okoliu.
Čomu sa venuješ, keď práve nie si v škole alebo neprednášaš PRAVDU O DROGÁCH?
Väčšinou umeniu, baví ma asi vo všetkých podobách a má nenahraditeľné miesto v mojom živote. Tiež sa snažím vyhradiť si čas na sebarozvoj, veľa čítam a počúvam rôzne podcasty. Rád behám po vonku, spoznávam nových ľudí a objavujem nové veci. Často zablúdim niekam do lesa alebo k babke na vidiek. Občas zájdem na nejaký koncert alebo rave akciu.
Chceš sa venovať protidrogovej prevencii aj po skončení školy? Aké máš plány?
Po skončení školy plánujem ísť študovať psychológiu do Brna, ale ešte nie som definitívne rozhodnutý. Je dosť možné že si po strednej vezmem jeden voľný rok, kedy sa budem venovať protidrogovým prednáškam na plný úväzok. Zatiaľ je však na podobné úvahy asi skoro, keďže maturujem až o rok a zo skúsenosti viem, že veci sa občas vykľujú úplne inak ako sme si ich naplánovali.
Ďakujem za rozhovor.
Najnovšie komentáre