Pali, ty si prednášateľ Slovenska bez drog pre Žilinský kraj a okolie – ako dlho už prednášaš?
Prvú prednášku som dodal študentom na Gymnáziu Veľká Okružná v Žiline v apríli 2015. O to viac ma tento začiatok teší, lebo som tam strávil krásne 4 roky a táto škola je moja srdcovka.
Viem o tebe, že toto nie je Tvoja práca takpovediac na plný úväzok, čomu sa venuješ po pracovnej stránke?
Správne, nie je to jediná činnosť, ktorej sa venujem. Som spoluvlastník investičnej spoločnosti a z toho vyplýva, že je potrebné venovať pozornosť viacerým projektom. Posledné dva roky sa intenzívne venujem vedeniu Zariadenia pre seniorov. Ako výkonný riaditeľ som musel preniknúť do úplnej podstaty opatrovateľských služieb, aby som lepšie pochopil ako funguje táto oblasť. Takto dokážem mať väčšiu istotu a v budúcnosti získať kontrolu aj nad ďalšími domovmi sociálnych služieb. Práca s ľuďmi a riadenie tímu ma napĺňa, a tak aj v tomto sektore som našiel uplatnenie, kde môžem pomáhať.
Čo ťa priviedlo k tomu, aby si sa stal prednášateľom v Slovenku bez drog?
Prezentácia predsedu správnej rady Slovenska bez drog – Michala Bučka – na konferencii v roku 2015, kde vyzýval podnikateľov aby pomohli OZ Slovensko bez drog cez 2% daní a zároveň vyzýval aj zúčastnených, či sa nechcú pridať k prednášateľom. V krátkosti zhrnul 10 tém, ktoré sa prednášajú študentom. Bolo to jasné, zrozumiteľné a pochopil som, že tieto informácie dokážu s ľahkosťou prijať vekové kategórie od 10 rokov až po dôchodcov. Mám rád jednoduché veci. Bol som hneď rozhodnutý a za niekoľko týždňov som už stál pred študentmi. Téma drog bola a stále je určitým spôsobom na okraji záujmu spoločnosti, myslíme si, že sa nás to netýka. Keď som však získal viac údajov, čo sa skutočne odohráva v tomto zastretom svete drog, tak som sa rozhodol, že tomu môžem aj mojim pričinením zabrániť.
Ako by si opísal svoj rozvoj ako prednášateľa? Porovnaj svoje prednášky na začiatku a teraz…
Postaviť sa pred akúkoľvek väčšiu skupinu ľudí a začať rozprávať, prednášať je dosť stresujúce. Iné to nebolo ani v mojom prípade. Ale vedel som do čoho idem. Rád robím veci, ktoré sú proti prúdu a mám rád veľké výzvy. Témy prednášok sú reálne a viem, že to tak funguje u človeka. Nakoľko nemám žiadne pochybnosti o pravdivosti týchto informácií, tak aj moje vystupovanie môže byť sebavedomejšie. Zlepšovanie, aj v bežnom živote, prichádza iba tréningom, opakovaním, študovaním a preto si v súčasnosti prednášky užívam a teším sa na každú ďalšiu hodinu so žiakmi a študentmi.
V čom vidíš krásu prednášok pre žiakov základných škôl a v čom sú pre teba zaujímaví stredoškoláci?
Žiaci na základnej škole, predovšetkým 5 a 6. ročník, sú ako špongie, vnímam ako nasávajú informácie, sú viac spontánni a viac komunikujú. Niekedy je to ako vo včelíne, odkiaľ ide veľké množstvo energie, ale aj tento bzukot sa dá zvládnuť s ľahkosťou a vidím že ich to oslovuje.
Na vyšších stupňoch ZŠ žiaci už viac sledujú okolie, rodinu, kamarátov. Vedia, že to s alkoholom, drogami nie je správne, dokonca časť z nich už má aj osobnú skúsenosť, a tak vnímam, že sa cítia akoby pristihnutí pri čine. Preto začiatky prednášok sú opatrnejšie ale koniec býva v duchu, či by sme nemohli pokračovať aj ďalšiu hodinu.
Stredoškoláci už majú „vlastnú hlavu“ a v ich pohľadoch na začiatku vnímam postoj, že „čo nám TY už chceš dať za informácie o drogách. My vieme svoje a určite to bude ďalšia nudná prednáška, ktorých už máme vyše hlavy.“ A to je výzva. No a nakoniec väčšina reakcií z ich strany potvrdí, že tento interaktívny spôsob prednášky – formou rozhovoru – je vyhovujúci a že oni sa otvoria informáciám, ktoré dostávajú a tie im môžu pomôcť rozhodnúť sa, aký život chcú žiť.
Mal si v živote vlastnú skúsenosť s drogami?
S nelegálnymi drogami nie a ani v mojom okolí sa nenachádzali, ale alkohol, cigarety boli bežnou súčasťou mojich víkendov a osláv. Niekoľko krát som to aj prepálil a až na druhý deň som sa dozvedel, čo za hlúposti som vystrájal. Pamätám si, ako som sa po opici takmer vždy zaprisahal, že piť už viac nebudem. Žiaľ partie, ktorých som bol súčasťou, takmer vždy zvíťazili a pivo, víno som naďalej pil.
V roku 2015 som prestal úplne piť a bola to zaujímavá skúsenosť – ako to nedokázalo moje okolie prijať. Veď je takmer nemožné, aby sa na Slovensku nepilo. Dokonca som sa neskôr dozvedel, že mi vraj muselo prepnúť v hlave alebo mám nejakú chorobu, kvôli ktorej som prestal piť, haha 🙂 A ja som sa pritom iba rozhodol nepiť alkohol (smiech).
S akou formou drogovej prevencie si sa stretol v čase svojho dospievania?
Prevencia nebola žiadna, drogy som vôbec nevnímal ako nejaké riziko. Alkoholu bolo viac, aj v širšej rodine s ním boli problémy, ale skôr som počúval iba vety typu, „alkohol škodí…, alkohol je metla ľudstva…, malé množstvo nezaškodí…, piť je normálne.., kto nepije s nami, pije proti nám…“ Vedelo sa o zlom vplyve alkoholu, ale na školách sa táto téma a prevencia neriešila. Určite si to najviac uvedomovali tí, ktorí museli znášať dopady „rodinných ožranov“ a tí sa radšej schovali a hanbili sa za to. Brali to ako životný údel a s touto skúsenosťou sa ako s formu prevencie radšej nedelili.
Čo je podľa tvojho názoru kľúčovým faktorom v drogovej prevencii či už na úrovni rodiny, školy alebo spoločnosti?
Pochopiť a vzdelávať všetky vekové kategórie, že drogy nie sú iba marihuana, pervitín, kokaín, heroín…, že drogy sú všetky látky, ktoré spôsobujú stav, keď je človek omámený a dokáže si na túto látku zvyknúť až do bodu, že sa stane normálnou súčasťou jeho života. Pochopiť, že bežne dostupné „lieky“, na depresiu, bolesť, nie sú lieky ale drogy. Drogy, ktoré utlmujú, menia vnímanie… že psychofarmaká, antidepresíva sú zákernou legálnou drogou, ktorá človeka postupne mení na umierajúcu trosku a dostáva ho do pasce, z ktorej je ťažké sa vymaniť. Pochopiť, že alkohol je rovnako nebezpečný a to, že je neodmysliteľnou súčasťou akejkoľvek oslavy nie je správne, lebo v tom iba utvrdzujeme aj naše deti – že keď môžu piť moji rodičia, tak prečo by sme to neskúsili aj my.
Máš tri veľké dcéry – ako prebehla „protidrogová výchova“ konkrétne u vás doma?
Mam tri životaschopné dcéry, na ktoré som veľmi hrdý. Nie všetky sú už dospelé, ale máme otvorený vzťah a úplne im dôverujem. Bavíme sa o rôznych témach bez zábran. Keď sa dozviem nové informácie o drogách alebo mám zážitky z prednášok, rád sa o ne podelím. „Protidrogovú výchovu“ sme nemuseli ani absolvovať. Nielen deti ale aj manželka boli na mojej prednáške Pravda o drogách a máme v tejto otázke jasno. Ja sám idem príkladom, že čistá myseľ je najlepší stav, v ktorom sa robia správne rozhodnutia, človek je zodpovednejší a dá sa na neho viac spoľahnúť.
Ktorú jednu či dve veci by si poradil rodičom, ktorí chcú výchovu zvládnuť dobre?
Športujem celý život, manželka ma tiež rada aktívny pohyb. Naše dcérky sú výborné volejbalistky, dosahujú krásne výsledky. Šport alebo pohyb má byť neoddeliteľnou súčasťou života každého dieťaťa. Nielenže ich to udržuje fyzicky a mentálne zdravé, ale vedia, že keď je človek súčasťou tímu tak dokáže dosiahnuť veľké veci.
Málokedy sme ich zastavovali alebo bránili naším dcéram v činnostiach. Keď sa rozhodli niečo spraviť, tak dostali od nás veľkú podporu hlavne v podobe pozornosti a času. Platilo, platí a bude platiť, že môžeš mať len to, čomu venuješ pozornosť.
Deti sú neuveriteľné vnímavé, aj keď sú ešte malé, tak sú to už hotové bytosti, len nosia menšie telo a majú menej skúseností. To čo sa deje okolo nich je to, čo ich ovplyvňuje. Ak chce ktokoľvek vychovávať deti, musí ísť príkladom. Pracovať, byť aktívny, pomáhať svojmu okoliu a naučiť ich vychádzať s druhými. To je to bohatstvo, ktoré im môže odovzdať.
Ďakujem za rozhovor 🙂
Najnovšie komentáre