Erika, ako dlho už prednášaš PRAVDU O DROGÁCH na školách?
Začala som pred šiestimi rokmi.

Čo ťa vtedy priviedlo práve k tejto aktivite?
Jedného dňa prišla naša dcéra zo školy a začala mi rozprávať, ako chodia jej spolužiaci piť a fajčiť. Kedykoľvek s tým za mnou prišla, povedala som jej, že som rada, že sa so mnou o týchto veciach rozpráva, ale zároveň som začala rozmýšľať, čo s tým budem robiť. Ako jej pomôžem, aby sa prípadne nedala na tú istú cestu. Bola siedmačka a mne sa zdalo, že je potrebné riešiť túto problematiku trochu komplexnejšie. Keď sa jej komunikácia opakovala, rozhodla som sa, že musím pomôcť mladým porozumieť tejto oblasti a vlastne tým pomôcť našim deťom. Sama som vyrastala v rodine, kde bol jeden člen rodiny silný alkoholik a nechcela som, aby to museli zažívať aj ďalší ľudia. Život môže byť skvelý aj bez alkoholu a to si mnohí mladí ľudia vôbec nevedia predstaviť, pretože nerozumejú niektorým súvislostiam v živote. Vtedy som oslovila združenie Slovensko bez drog a dohodli sme sa na spolupráci.

Aké ťažké alebo ľahké je podľa teba postaviť sa pred triedu dospievajúcich ľudí a odovzdať im informácie tohto typu?
Na toto sa mi ťažko odpovedá, pretože pre mňa nebolo nikdy ťažké postaviť sa pred akúkoľvek skupinu ľudí. Viem, že niektorí ľudia trpia, keď majú vystupovať pred druhými, ale je to určite aj otázka praxe. Ak sa človek nastaví na to, že pred ním sedia žijúce a uvažujúce bytosti, ktoré sú v skutočnosti fajn, tak to určite zvládne. Druhá vec je, že ja sa s mladými iba otvorene rozprávam, skutočne ich počúvam a nesnažím sa za každých okolností vyvrátiť ich pravdu. Niektorí považujú drogy za super, niektorí sa ich boja a niektorí ich považujú za stratu času. Vzájomnou komunikáciou a pravdivými faktami sa na prednáške dozvedia viac a dokážu svoje postoje a myšlienky prehodnotiť a rozhodnúť sa, čo je pre nich dobré. Takže to nepovažujem za nič, čo by nemohol zvládnuť každý človek.

Prednáška PRAVDA O DROGÁCH má byť veľmi interaktívna – darí sa ti túto interaktivitu dosiahnuť? Ako? Moje prednášky sú veľmi interaktívne pretože neustále kladiem otázky, nad ktorými musia študenti rozmýšľať a odpovede musia často hľadať vo vlastných skúsenostiach a pozorovaniach. Berú to ako výzvu k rozhovoru a to je na prednáškach veľmi zaujímavé. Zväčša je v triede 4-5 komunikačných ťahúňov a ostatní počúvajú. Napriek tomu na konci viac ako dve tretiny triedy napíše, že ich to veľmi bavilo.

S akými reakciami sa najčastejšie stretávaš zo strany žiakov?
Vždy je to individuálne, ale musím povedať, že 95% reakcií je pozitívnych. Neboja sa so mnou hovoriť, vyjadria svoj názor a keď vidia, že ich neodsudzujem, nejdem proti nim, že iba hľadáme porozumenie toho, čo v skutočnosti drogy spôsobujú a čo je v živote naozaj dôležité, zväčša sú skutočne skvelí.

Mala si ty sama v minulosti skúsenosť s drogami?
Ja som veľmi nezaujímavá svojou drogovou minulosťou. Alkoholizmus v rodine ma natoľko odstrašil, že najhorším „drogovým“ zážitkom bolo pre mňa pol litra vína, ktorý som vypila asi na dva krát a potom som nemohla chodiť. Nedokázala som stáť na nohách. Neviem, prečo to tak bolo, keďže je to pomerne malá dávka, ale mňa to zložilo. Mala som 17 rokov. Pamätám si, ako som sa rozhodla, že alkohol nikdy v živote nebude rozhodovať o tom, či budem alebo nebudem schopná niečo urobiť. Nikdy mu nedovolím prevziať nado mnou kontrolovať. Dnes mám o 30 rokov viac a celkom sa mi to darí :). Cigarety som skúšala, ale tak som z toho smrdela, že som pol výplaty dala na žuvačky :). Znova prišla úvaha „No potrebuješ to?“ a bolo rozhodnuté, nepotrebujem. Takže ani tento priemysel nežije z mojich peňazí :). Ostatné drogy som neskúšala. Ani ma to nelákalo a ani som sa k nim nedostala.

Boli drogy k dispozícii na škole, keď si chodila do školy?
Iba cigarety, ale na internáte frčal alkohol vo veľkom štýle. Baby z internátu nám v triede často rozprávali zážitky, nasmiali sme sa, ale zažívať by som to nechcela. Boli sme mladí a nikto sa nestaral o to, aby sme chápali, čo drogy robia. Neskôr som sa dozvedela, že bývalý spolužiak mal autonehodu a zabil sa. Neviem, či naozaj bol pod vplyvom alkoholu.

Kedy si sa prvýkrát dozvedala o drogách, odkiaľ?
Ja som dlho netušila, čo všetko sú drogy a dokonca som nevedela, že alkohol je droga. Myslím, že až vo veku 20 rokov som začala vnímať, čo je to droga, ale veľa som o tom nevedela. Najviac som sa naučila počas môjho pôsobenia v Slovenku bez drog.

Akú drogovú prevenciu si zažila v čase svojho dospievania?
Najlepšia drogová prevencia bol môj zážitok, keď som nemohla chodiť po tom, čo som vypila pol litra vína. 🙂 Ak mám vážne odpovedať, tak to bol, samozrejme, alkoholizmus u nás v rodine. Bol to najsilnejší motivátor nikdy to neurobiť svojim blízkym ani sebe.

Hovorili s tebou rodičia o drogách?
Nespomínam si na aktívny rozhovor na túto tému. Ale nebolo to potrebné, pretože cigarety a alkohol boli v našej rodine prítomné a oboje som neznášala.

Máš doma jedno 20- a jedno 16-ročné „dieťa“ – mali nejakú skúsenosť s drogami?
Určite. Dokonca mi aj povedali, čo vyskúšali a aké mali pocity. Náš syn zo žuvacieho tabaku poriadne vracal a bol tri dni PN. Dcéra sa zas dostala do problémov – bola s kamarátmi oslavovať, pila, bol jej sľúbený odvoz, ale šofér si dal jointa a dcéra k nemu odmietla nastúpiť do auta. Zavolala mi o tretej ráno, či môžem pre ňu prísť. Samozrejme, že som išla. Nedostala odo mňa ani jedinú výčitku, práve naopak, pochválila som ju za dobré rozhodnutie. Táto situácia ju zmenila. Uvedomila si, čo je pre ňu v živote dôležité a čo u seba rozhodne nechce podporovať.
  
Sú u vás doma drogy otvorená téma, inak povedané, nechodí kováčova kobyla bosá?
My sa doma rozprávame úplne o všetkom. Dokonca mi syn minule vysvetľoval, čo je to bongo. Nevedela som pochopiť, ako to funguje. Zabával sa na tom, aká som nevzdelaná :). Našim deťom nič nezakazujem a o všetkom debatujeme. Myslím, že oceňujú, že nechávame rozhodovanie o nich samotných na nich. Syn mi povie „Idem s chalanmi von, zase idú chľastať, neviem či ostanem s nimi.“ Samozrejme, že ma vždy nadvihne, ale poďakujem mu, že ma informoval a nechám ho. Pracujem na svojej ochote „nechať ho tak“.

Čo by si poradila rodičom – ak hovoriť s deťmi o drogách alebo iných „horúcich“ témach?
No, to je náročné. Mám skúsenosti, že ak je dobrá komunikácia medzi rodičmi a deťmi, tak sa  môžu vybrať akékoľvek témy a všetko funguje. Na druhej strane, ak je komunikácia zlá, nefunguje žiadna téma. Ak by rodičia chceli pomôcť svojim deťom, musia v prvom rade pomôcť sebe v tom, aby sa naučili dobre komunikovať. Deti a mládež sú skvelí komunikační partneri, len treba skutočne chcieť s nimi komunikovať, nie ich poučovať. Ani ich rodičia nemali radi, keď ich niekto poučoval.

Ďakujem za rozhovor.