Autorom tohto článku je Jeremy, ktorý o sebe hovorí: „Išiel som cestou nestriedmosti, ale do chrámu múdrosti ma nepriviedla, iba k ďalšej nestriedmosti a do pochybne vyzerajúcich batikovaných tričiek. Potom som nastúpil na cestu múdrosti a život je oveľa lepší a zlepšil sa aj môj vkus na tričká.“ 🙂

Pred mnohými rokmi som pracoval vo veľmi veľkej a rušnej reštaurácii a bol som tzv. „finišer“, to je ten chlapík, ktorý dokončuje jedlá tak, že tanier dozdobí rôznymi oblohami – koliesko citrónu, vetvička koriandra, zopár plátkov kokosu a podobne. Svoju prácu som bol schopný robiť veľmi dobre, pokiaľ šéfkuchár posielal správne objednávky so správnym číslom stola.

Bola to práca pod vysokým tlakom, ktorá si vyžadovala rýchlosť, maximálne sústredenie a zväčša to tam, napriek kriku, potu a nadávkam, fungovalo ako hodinky – správne jedlá na správne stoly a včas.

Okrem obdobia, keď bol šéfkuchárom Dan. Dan bol milý, bezstarostný chlapík, ktorý miloval jazdu na horskom bicykli, hral na gitaru a, na čo som prišiel až neskôr, pravidelne fajčil trávu. V reštaurácii začal perfektne, priniesol zopár dobrých nápadov a vlastný štýl, no už po pár týždňoch sa jeho smeny s desivou pravidelnosťou zmenili na katastrofu. Nesprávne objednávky poslané na nesprávne čísla stolov alebo neskoro. Zákazníci sa sťažovali a šéfovia sa pýtali, prečo.

Keď som sa o tom rozprával s Danom, povedal mi, že práca sa mu zdá stresujúca a vyčerpávajúca, takže po šichte, keď príde domov, si vždy zapáli jointa a brnká si na gitare. Mal som pre neho pochopenie – naša práca bola skutočne stresujúca a vyčerpávajúca, ale taktiež som videl, ako mu fajčenie trávy zhoršuje schopnosť myslieť a reagovať tak rýchlo, ako sa od šéfkuchára špičkovej reštaurácie vyžaduje. Jeho súkromné návyky začali nepriaznivo ovplyvňovať jeho prácu a tým aj jeho kolegov a zákazníkov. Navrhol som mu, aby s trávou skončil kvôli práci. A jeho reakcia?

„Moje telo, moja voľba.“

Netlačil som na neho, pretože som ho mal rád a nechcel som sa s ním hádať, ale v práci to naďalej babral. O niekoľko týždňov ho vyhodili. Povedal mi, že mu to tak vyhovuje, že práca bola pre neho stresová a že bude robiť niečo „pohodovejšie“. Sklamalo ma to. Iní, menej nadaní šéfkuchári by jeho prácu zvládli tiež, ale Dan v nej mohol byť výnimočný, keby mal trochu viac sebadisciplíny a nechal drogy drogami.  

V tomto prípade neprišlo k závažnej katastrofe. Dan si našiel inú prácu a pokiaľ viem, po večeroch doma fajčí trávu a hrá na gitare. Prišiel však o možnosť vybudovať si skvelú kariéru a zostal žiť v tieni.

Otázka teda znie, či obstojí „moje telo, moja voľba“ ako argument pre branie drog?

Čo ak ide o tehotnú ženu, ktorá užívaním drog nenávratne poškodzuje ešte nenarodené dieťa?
Čo ak ide o vodiča autobusu, ktorý fajčí trávu a potom stratí kontrolu nad autobusom a zabije tucet ľudí?

Sám som inštinktívne nastavený skôr na osobnú slobodu, no so slobodou, samozrejme, prichádza zodpovednosť.

Právo človeka rozhodnúť o tom, čo urobí so svojím telom končí tam, kde začínajú práva ostatných.

Kto potrebuje v práci riešiť podráždenosť z práce s kolegami, ktorých vnímanie a reakcie sú zhoršené tým, že užívajú drogy?

Chceme, aby preťažený systém zdravotného poistenia bol navyše zaťažený ľuďmi, ktorí sa v piatok večer spíjajú do nemoty a končia na pohotovosti?

Nie som necitlivý voči ľuďom so skutočným drogovým problémom. Spomínam si na ubíjajúce manuálne práce, kde nadriadení boli idioti a jediné, čo som chcel urobiť cez víkend, bolo vypiť 25 veľkých pív a na všetko zabudnúť, aspoň na chvíľu. Samozrejme, že problém bol pondelok ráno, keď som sa s príšernou opicou musel vrátiť do práce ku kolegom, ktorí na tom boli úplne rovnako; nielenže sme tam nechceli byť, ale boli sme plní nenávisti voči supervízorovi a celému životu.

Možno užívanie drog nie je to pravé, na čo sa zamerať a čo riešiť, možno by sa dôraz mal klásť skôr na zlepšenie kvality života v našej dnešnej kultúre. Avšak vo chvíli, keď má človek alkohol alebo iné drogy ako „riešenie“ na život, je viac ako isté, že svoju situáciu nijako nezlepší.

Zisite pravdu o marihuane, jej skutočné účinky na telo a myseľ, jej dlhodobý dopad na kvalitu života užívateľa – z prvej ruky vám tieto skúsenosti opíšu samotní ex-užívatelia v tomto videu.

 

Photo by Jaroslav Devia on Unsplash

 

Zdieľať na Facebooku